Život Prešova
online
online
Naši anjeli strážni a zlomky sekundy
22.11.2007 Celý región
Veriť? Neveriť? Má každý z nás svojho anjela strážneho, ktorý dozerá na naše kroky, ochraňuje nás pred tým zlým, horším a najhorším? Nemá?Jeseň je tak trochu smutné obdobie. Nielen tým, že spadlo lístie, stromy sa obnažili, polia zhnedli, z prírody sa zdanlivo vytratil život a ľudia majú hlavnú tému - Pamiatku zosnulých. Kto už nie je medzi nami a prečo. Navyše v jesenné dni a možno ešte viac v jesenné noci akosi rýchlo - rýchlejšie ako v lete či na jar? - odchádzajú spomedzi nás blízki, známi. Dávame si teda takéto večné otázky, staré ako celé ľudstvo.
Zrejme je niečo medzi nebom a zemou. Niečo neopísateľné. Každého z nás trápia mučivé otázky, keď príde sekunda S a je potrebné sa vyrovnať so smutnou udalosťou. Prečo zomrel ten alebo onen, veď mal iba 40, 65 (dodajte si podľa vlastnej vôle iné čísla) rokov. Prečo zomrel Emil, Ivan, Helena, Jana, Peter (aj tu je množstvo nepreberných možností dodať ďalšie meno). To musel mať on alebo ona toľko smoly, že zomrela pod kolesami auta? Že z ničoho nič ochorel? Že... V zlomku sekundy S. Trápi nás to, kladieme si otázky a - odpovede neprichádzajú.
Možno nám chýba pokora pred princípom, ktorí múdri, ešte naši antickí predkovia nazvali deus ex machina. Možno cit pre to, čo by sme mali riešiť vo svojom živote najskôr, žeby sme si navzájom nemuseli až tak ubližovať, žeby páni nemuseli až tak tvrdo vládnuť a \"nepáni\" nechceli až prehnane veľa. Je to však reálne? Kto stanoví tvrdosť vládnutia, prehnanosť požiadaviek?
Po jeseni príde zima, biela perina všetko - v čase globálneho otepľovania - už nie tak na dlho prikryje. Neskôr nastane jar a nový život. Zabudneme na chvíľu na mučivé otázky? Nie, nedá sa, pretože k životu patria.
Takže dohodneme sa sami so sebou na nejakom sľube, napríklad takom? Anjelíčku strážničku, dávaj pozor na moje kroky a ja sa budem správať tak, aby som ti veľa starostí nenarobil. A keď už nebude iného východiska a príde tá chvíľa, keď už nič iné nebude možné, tak buď milosrdný...
(jj)
Zrejme je niečo medzi nebom a zemou. Niečo neopísateľné. Každého z nás trápia mučivé otázky, keď príde sekunda S a je potrebné sa vyrovnať so smutnou udalosťou. Prečo zomrel ten alebo onen, veď mal iba 40, 65 (dodajte si podľa vlastnej vôle iné čísla) rokov. Prečo zomrel Emil, Ivan, Helena, Jana, Peter (aj tu je množstvo nepreberných možností dodať ďalšie meno). To musel mať on alebo ona toľko smoly, že zomrela pod kolesami auta? Že z ničoho nič ochorel? Že... V zlomku sekundy S. Trápi nás to, kladieme si otázky a - odpovede neprichádzajú.
Možno nám chýba pokora pred princípom, ktorí múdri, ešte naši antickí predkovia nazvali deus ex machina. Možno cit pre to, čo by sme mali riešiť vo svojom živote najskôr, žeby sme si navzájom nemuseli až tak ubližovať, žeby páni nemuseli až tak tvrdo vládnuť a \"nepáni\" nechceli až prehnane veľa. Je to však reálne? Kto stanoví tvrdosť vládnutia, prehnanosť požiadaviek?
Po jeseni príde zima, biela perina všetko - v čase globálneho otepľovania - už nie tak na dlho prikryje. Neskôr nastane jar a nový život. Zabudneme na chvíľu na mučivé otázky? Nie, nedá sa, pretože k životu patria.
Takže dohodneme sa sami so sebou na nejakom sľube, napríklad takom? Anjelíčku strážničku, dávaj pozor na moje kroky a ja sa budem správať tak, aby som ti veľa starostí nenarobil. A keď už nebude iného východiska a príde tá chvíľa, keď už nič iné nebude možné, tak buď milosrdný...
(jj)
0
www.ZIVOTPO.sk
